
Počet ľudí poberajúcich starobný dôchodok na Slovensku rastie. Zároveň pribúda aj starších ľudí, ktorí zostávajú aktívni na pracovnom trhu.
Najnovšie údaje Štatistického úradu SR za rok 2025 ukazujú, že priemerný starobný dôchodok dosiahol 703€ mesačne, zatiaľ čo pracujúci ľudia vo veku 60 a viac rokov zarábali v priemere 1 741 eur v hrubom.
Tieto čísla otvárajú dôležitú otázku: Dokáže slovenský dôchodca vyžiť zo svojho dôchodku, alebo sa práca vo vyššom veku stáva nevyhnutnosťou?
V roku 2025 poberalo na Slovensku starobný dôchodok takmer 1,145 milióna ľudí. V porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi ide o nárast približne o 96-tisíc poberateľov.
Priemerná mesačná výška starobného dôchodku dosiahla k 31. decembru 2025 sumu 703 eur. Oproti roku 2016 sa zvýšila o 286 eur a medziročne vzrástla približne o 3 percentá.
Rast dôchodkov však automaticky neznamená, že sa zlepšila aj finančná situácia všetkých seniorov. Pri posudzovaní životnej úrovne je potrebné zohľadniť aj rast cien potravín, energií, bývania, liekov a zdravotnej starostlivosti.
Navyše, priemerná suma nevyjadruje skutočnú výšku dôchodku každého jednotlivca. Niektorí seniori dostávajú vyšší dôchodok, iní musia hospodáriť s výrazne nižšou sumou.
Dôchodok by nemal byť obdobím, keď človek počíta každé euro. Finančná istota v starobe sa však začína budovať už počas aktívneho pracovného života.
Michal Balko

Zaujímavé údaje prináša aj štatistika zameraná na ľudí vo veku 60 a viac rokov, ktorí zostávajú zamestnaní.
Ich priemerná hrubá mesačná mzda dosiahla v roku 2025 na Slovensku 1 741 €. V porovnaní s priemernou mzdou v celom hospodárstve bola nižšia o 123 €. Za posledných desať rokov sa pritom zvýšila o 711 €.
Rozdiely sú výrazné aj medzi jednotlivými regiónmi Slovenska:
Bratislavský kraj: 2 002 €
Prešovský kraj: 1 591 €
Rozdiel medzi týmito regiónmi predstavuje až 411 € mesačne.
Treba však zdôrazniť, že ide o priemernú hrubú mzdu zamestnancov vo veku 60 a viac rokov. Nejde o výšku ich dôchodku ani o celkový príjem všetkých slovenských seniorov.
Dôvody, pre ktoré ľudia pokračujú v práci aj po šesťdesiatke, môžu byť rôzne. Pre niektorých je zamestnanie spôsobom, ako si zvýšiť životnú úroveň a vytvoriť finančnú rezervu. Iní chcú zostať aktívni, udržiavať sociálne kontakty alebo jednoducho pokračovať v práci, ktorá ich napĺňa.
V prípade domácností s vyššími životnými nákladmi môže byť ďalší príjem zo zamestnania významnou pomocou pri pokrývaní každodenných výdavkov.
Na druhej strane, nie každý senior má možnosť pracovať aj vo vyššom veku. Rozhodujúci je zdravotný stav, charakter predchádzajúcej práce, dostupnosť pracovných miest aj rodinná situácia.
Priemerný starobný dôchodok 703 eur mesačne predstavuje dôležitý ukazovateľ finančnej situácie seniorov. Samotná suma však nehovorí celý príbeh.
Iné náklady má dôchodca, ktorý vlastní nehnuteľnosť a nemá hypotéku, a iné senior, ktorý musí platiť nájom, energie alebo pravidelné výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť.
Významnú úlohu zohráva aj to, či človek žije sám alebo v spoločnej domácnosti, či má ďalší príjem a či si počas aktívneho pracovného života vytvoril finančné úspory.
Preto je pri plánovaní dôchodku dôležité nespoliehať sa výlučne na budúcu štátnu penziu. Vlastné úspory, investície a dlhodobá finančná príprava môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života v starobe.
Slovenská štatistika tak ukazuje dve stránky života vo vyššom veku: rastúci počet poberateľov dôchodkov a zároveň skupinu ľudí, ktorí zostávajú ekonomicky aktívni aj po šesťdesiatke.
Otázka, koľko peňazí bude človek potrebovať na dôstojný dôchodok, preto patrí medzi dôležité témy osobných financií a dlhodobého finančného plánovania.
Spoliehať sa výlučne na štátny dôchodok môže byť rizikové. Vlastné úspory a dlhodobé investovanie môžu rozhodnúť o tom, akú životnú úroveň si človek v starobe udrží.
Michal Balko
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky – Seniorov na Slovensku pribúda, čo o ich živote prezrádzajú štatistické dáta (údaje za rok 2025).
