Riziko chudoby na Slovensku
Ako sa dnes žije na Slovensku? ▪ Riziko chudoby ohrozuje takmer 900-tisíc ľudí ◆
Na Slovensku čelil v roku 2025 jednej alebo viacerým dimenziám chudoby každý šiesty obyvateľ. Viac ako 895-tisíc ľudí bolo ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Hoci sa situácia medziročne zlepšila, rozdiely medzi regiónmi a jednotlivými typmi domácností zostávajú výrazné.
Čo vlastne znamená žiť pod hranicou chudoby? A ako vyzerá finančná situácia slovenských domácností v roku 2025?
Najnovšie údaje zo zisťovania EU SILC 2025, ktoré každoročne realizuje Štatistický úrad SR, ukazujú, že Slovensko zaznamenalo po štyroch rokoch zhoršovania určitý pozitívny obrat. Podiel aj počet ľudí, ktorých sa riziko chudoby na Slovensku alebo sociálne vylúčenie môže týkať, medziročne klesol. Napriek tomu sa problém stále týka 16,7 % obyvateľov Slovenska, teda viac ako 895-tisíc ľudí.
□ Čo znamená riziko chudoby na Slovensku?
Jedným z troch hlavných rozmerov chudoby je príjmová chudoba. Ide o situáciu, keď príjem domácnosti nedosahuje stanovenú hranicu, ktorá sa každý rok prepočítava podľa príjmovej situácie obyvateľstva.
V roku 2025 bola hranica rizika príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť 650 eur mesačne, respektíve 7 794 eur ročne. Pod touto hranicou žilo 12,2 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje takmer 652-tisíc ľudí. Medziročne ich počet klesol približne o 127-tisíc.
Hranica však nie je rovnaká pre každú domácnosť. Zohľadňuje sa jej veľkosť a zloženie, preto je potrebné pri posudzovaní príjmovej chudoby pozerať na celú domácnosť, nielen na príjem jedného človeka.
Chudoba nie je len o tom, koľko peňazí máte. Je aj o tom, či máte z čoho zaplatiť nečakaný výdavok, postarať sa o deti a dôstojne prežiť ďalší mesiac.
Michal Balko
□ Chudoba nie je iba otázkou príjmu
Celkový ukazovateľ chudoby a sociálneho vylúčenia je širší než samotný príjem.
Sleduje sa aj závažná materiálna a sociálna deprivácia a veľmi nízka pracovná intenzita domácnosti. Práve preto môže byť človek ohrozený chudobou alebo sociálnym vylúčením aj v situácii, keď jeho príjem na prvý pohľad nemusí vyzerať extrémne nízky.
Materiálna situácia domácností sa pritom dá dobre ilustrovať aj na konkrétnych výdavkoch.
□ Aké sú štatistické informácie?
Podľa údajov Štatistického úradu SR z predchádzajúceho zisťovania EU SILC si v roku 2024 33,4 % obyvateľov nemohlo dovoliť zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domu. Takmer 28,2 % ľudí nedokázalo pokryť neočakávaný finančný výdavok a 23,3 % si nemohlo dovoliť nahradiť opotrebovaný nábytok novým.
Tieto údaje zároveň ukazujú, že problém nemusí byť iba v tom, či má domácnosť dostatok peňazí na bežné mesačné výdavky. Rozhodujúca môže byť aj finančná rezerva a schopnosť zvládnuť nečakanú situáciu.
□ Najviac ohrozené sú rodiny s deťmi
Riziko chudoby sa výrazne líši podľa typu domácnosti.
Najvýraznejšie sa prejavuje pri neúplných domácnostiach s jedným alebo viacerými deťmi. V roku 2025 bola príjmovou chudobou ohrozená približne 45 % osôb žijúcich v tomto type domácnosti.
Vysoké riziko sa týkalo aj úplných domácností s tromi a viac deťmi, kde dosiahlo 36,6 %. V oboch prípadoch sa situácia medziročne dokonca zhoršila.
To je dôležitý detail: celková situácia na Slovensku sa zlepšila, ale nie všetky skupiny obyvateľstva z tohto zlepšenia profitovali rovnako.
□ Kde na Slovensku je riziko chudoby najvyššie?
Veľké rozdiely existujú aj medzi regiónmi.
Najnižšia miera príjmovej chudoby bola v roku 2025 v Bratislavskom kraji, kde predstavovala iba 1,4 % obyvateľov.
Na opačnom konci boli Košický, Banskobystrický a Prešovský kraj, kde sa príjmová chudoba týkala približne každého piateho obyvateľa.
Rozdiely medzi regiónmi však vidíme aj pri konkrétnych materiálnych nedostatkoch. Napríklad v roku 2024 si týždňovú dovolenku mimo domu nemohlo dovoliť menej ako 15 % obyvateľov Bratislavského kraja, zatiaľ čo v Prešovskom a Banskobystrickom kraji to bolo viac ako 40 %.
□ Situácia sa zlepšila, ale nie pre všetkých
Rok 2025 priniesol po štyroch rokoch rastu chudoby celkové zlepšenie.
Podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením klesol medziročne o 1,6 percentuálneho bodu a počet takto ohrozených ľudí sa znížil takmer o 85-tisíc. Situácia sa medziročne zlepšila v šiestich z ôsmich slovenských krajov.
Toto číslo je určite pozitívnou správou.
Zároveň však zostáva otázka, ako toto zlepšenie vyzerá v každodennom živote domácností. Pretože pri takmer 900-tisíc ľuďoch stále hovoríme o probléme, ktorý sa týka významnej časti slovenskej spoločnosti.
A keď sa pozrieme na jednotlivé regióny či rodiny s deťmi, rozdiely sú ešte výraznejšie.
□ Čísla hovoria o spoločnosti. Ale ako túto situáciu vnímate vy?
Pocítili ste za posledný rok zlepšenie svojej životnej situácie? Alebo máte pocit, že sa život na Slovensku pre bežnú domácnosť výrazne nezmenil?
Zdroj: Štatistický úrad SR – EU SILC 2025, Chudoba a jej dimenzie v roku 2025.
