Reálna mzda na Slovensku klesá
Vyššia výplata neznamená viac peňazí. Prečo si zo mzdy môžeme dovoliť menej? ▪
□ Priemerná mzda rastie, no reálna mzda na Slovensku klesá. Vyšší príjem automaticky neznamená vyššiu životnú úroveň.
Rozhodujúce totiž nie je len to, koľko zarobíme, ale aj to, čo si za svoju výplatu môžeme reálne kúpiť.
Priemerná mzda na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 dosiahla 1 707 eur, čo je medziročný nárast o 53 eur. Na prvý pohľad to vyzerá pozitívne. Ak však zohľadníme rast cien, obraz je menej priaznivý. Reálna mzda totiž medziročne klesla o 0,5 percenta.
□ Vyššia mzda ešte nemusí znamenať vyššiu kúpnu silu
Pri posudzovaní toho, ako sa domácnostiam finančne darí, nestačí sledovať iba rast výplat. Dôležitá je aj inflácia, teda tempo, akým rastú ceny tovarov a služieb.
Ak mzda rastie pomalšie ako ceny, človek síce dostáva na výplatnej páske viac eur, no za tieto peniaze si môže kúpiť menej.
Práve to vyjadruje reálna mzda. Zjednodušene povedané, ukazuje, ako sa mení kúpna sila príjmu po zohľadnení rastu cien.
Vyššia výplata ešte neznamená, že si môžeme dovoliť viac.
Michal Balko
□ Priemerných 1 707 eur nie je suma, ktorú dostane zamestnanec na účet
Priemerná mzda sa navyše uvádza v hrubom, takže nejde o sumu, ktorú zamestnanec reálne dostane na účet. Z hrubej mzdy sa odvádzajú sociálne a zdravotné odvody a daň z príjmu.
Preto môže byť rozdiel medzi rastom priemernej hrubej mzdy a tým, čo domácnosť reálne pocíti vo svojom rozpočte, výrazný.
Do finančnej situácie domácností navyše vstupujú aj ďalšie faktory – napríklad výdavky na bývanie, potraviny, energie, dopravu či úvery.
□ Slovensko za Českom zaostáva aj v raste reálnych miezd
Rozdiel je viditeľný aj pri porovnaní so susednou Českou republikou. Priemerná mzda tam dosiahla približne 2 150 eur a reálne mzdy vzrástli o 4,3 percenta.
Samotné porovnanie priemerných miezd však ešte nehovorí všetko. Dôležité je sledovať aj ceny, dane, odvody a celkové životné náklady v jednotlivých krajinách.
□ Čo to znamená pre bežnú domácnosť?
Vyššia mzda môže vytvárať pocit, že máme k dispozícii viac peňazí. Ak však zároveň rastú naše pravidelné výdavky, výsledok môže byť úplne iný.
Preto je pri osobných financiách dôležitejšie než samotná výška príjmu sledovať mesačný rozpočet a sumu, ktorá nám po zaplatení všetkých nevyhnutných výdavkov zostane.
Ak domácnosti každý mesiac zostáva určitá suma, má zmysel rozdeliť ju medzi krátkodobú rezervu, dlhodobejšie ciele a podľa situácie aj investovanie.
Nemusí pritom ísť o stovky eur. Aj 20, 50 alebo 100 eur mesačne môže byť lepším začiatkom ako čakanie na moment, keď budeme zarábať „dosť“.
□ Nejde len o to, koľko zarobíme
Rast mzdy je pozitívny, no sám o sebe nám nepovie, či sa naša finančná situácia skutočne zlepšila.
Rozhoduje kombinácia príjmov, cien a našich výdavkov.
Preto môže byť dôležitejšou otázkou než „Koľko zarábam?“ otázka: „Koľko mi po zaplatení všetkého zostane a čo si za tieto peniaze môžem reálne dovoliť?“
Práve odpoveď na túto otázku ukazuje, ako sa mení naša skutočná finančná situácia.
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky – Priemerná mesačná mzda v hospodárstve v 2. štvrťroku 2026.
