Slováci a hypotéky
Sme v dlhovej pasci alebo si budujeme vlastné bývanie? ◆
Vlastné bývanie patrí medzi najväčšie životné ciele Slovákov. Mnohí ľudia vnímajú nehnuteľnosť ako symbol istoty a finančnej stability. Zároveň však platí, že cesta k vlastnému bytu či domu je dnes vo veľkej miere spojená s dlhodobým zadlžením.
Podľa údajov zo štúdie odborníkov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sa zadlženosť slovenských domácností v posledných rokoch výrazne zvýšila. Zatiaľ čo v roku 2010 malo úver približne 27 % domácností, v roku 2021 už tento podiel dosahoval takmer 39 %.
Rast zadlženia pritom nesúvisí najmä so spotrebnými úvermi, ale predovšetkým s financovaním vlastného bývania. Hypotéky tvoria podľa uvedenej štúdie až 88 % všetkých dlhov slovenských domácností.
□ Hypotéky ako cesta k vlastnému bývaniu
Pre mnohých Slovákov predstavuje hypotéka jedinú reálnu možnosť, ako sa dostať k vlastnej nehnuteľnosti. Pri rastúcich cenách bytov a domov si len málokto dokáže bývanie financovať výhradne z vlastných úspor.
Úver však nemusí byť automaticky problémom. Pri správnom nastavení môže byť hypotéka nástrojom, ktorý pomáha budovať dlhodobý majetok. Človek si postupne vytvára vlastné bývanie namiesto toho, aby dlhé roky platil nájom bez vytvárania vlastného aktíva.
Riziko vzniká vtedy, keď výška dlhu prestane zodpovedať finančným možnostiam domácnosti.
Aký veľký záväzok je pre mňa dlhodobo udržateľný aj v prípade, že sa moja finančná situácia zmení?
Michal Balko
□ Najviac sa zadlžujú mladí ľudia
Najvýraznejšiu skupinu zadlžených domácností tvoria podľa výskumu najmä mladí ľudia vo veku 20 až 34 rokov. Ide najmä o ľudí, ktorí si riešia svoje prvé bývanie a hypotéka je pre nich spôsobom, ako sa dostať k vlastnej nehnuteľnosti.
Pri tejto skupine je však dôležité myslieť nielen na aktuálnu situáciu, ale aj na budúcnosť. Hypotéka je záväzok na desaťročia a počas tohto obdobia sa môže zmeniť príjem, rodinná situácia aj ekonomické podmienky.
□ Rastúce zadlženie seniorov prináša otázniky
Zaujímavým, no zároveň rizikovým trendom je podľa štúdie aj rastúce zadlžovanie ľudí vo vyššom veku, najmä domácností nad 63 rokov.
Pri tejto skupine môže byť splácanie dlhodobého úveru náročnejšie, keďže po odchode do dôchodku často dochádza k výraznému poklesu príjmu. Preto je pri úveroch vo vyššom veku mimoriadne dôležité dôkladne zvážiť, či bude splácanie zvládnuteľné aj v období nižších príjmov.
□ Nie je dôležité, koľko vám banka požičia, ale čo dokážete bezpečne splácať
Pri rozhodovaní o hypotéke sa ľudia často sústredia na maximálnu sumu, ktorú im banka schváli. To však nemusí byť najdôležitejšia otázka.
Dôležitejšie je položiť si otázku:
„Aký veľký záväzok je pre mňa dlhodobo udržateľný aj v prípade, že sa moja finančná situácia zmení?“
Bezpečne nastavený úver by mal počítať aj s neočakávanými situáciami – napríklad výpadkom príjmu, rastom životných nákladov alebo zmenou úrokových sadzieb.
Hypotéka sama o sebe nie je problém. Problémom môže byť hypotéka, ktorá prekračuje možnosti domácnosti.
□ Čo z toho vyplýva?
Slováci dnes patria medzi krajiny s vysokým podielom vlastníckeho bývania. Vlastný dom alebo byt je pre mnohých stále symbolom bezpečia a stability. Zároveň však rastúca zadlženosť ukazuje, že pri rozhodovaní o hypotéke nestačí myslieť iba na to, či nám banka peniaze poskytne.
Dôležité je vedieť, či nám úver bude slúžiť ako nástroj na budovanie majetku – alebo sa postupne stane finančným bremenom.
